Club Human Factor:Kapitola 9

12. října 2011 v 18:32 | Shiny |  S-Club Human factor
Trvá mi to čo? Ale na oplátku je tento diel extra dlhý :) príjemné čítanie a nechajte komenty vĺčatá :) :-*



Club Human Factor
Kapitola 9
Rozbehla som sa od neho preč, pri ňom sa nesmiem správať ako človek vo vlčom tele, ale musím sa správať ako divé zviera, nech nemá podozrenie a keď príde správny čas, tak sa mu s tým zverím. Odišla som od neho čo najďalej aby ma neprezradila moja snehovo-biela kožušina. Billy a Simon to mali fajn, ich kožušiny mali čiernu farbu, boli v lese lepšie krytý ako ja. Zastala som tak ďaleko od neho,, aby som ho mohla vidieť, ale on mňa nie. Pozeral sa smerom, ktorým som ušla. Tváril sa prekvapene, akoby bol očarený a možno aj bol. Vôbec som necítila z jeho strany strach. Asi by som ho mala donútiť báť sa. Pozorovala som ho tak dlho dokým sa nerozhodol odísť. Do jeho knižky ani nepozrel, dával pozor, či sa tam znovu neobjavím. Ako kráčal lesom domov, obzeral sa naokolo či ho sledujem. "Áno, som tu." Dávala som na neho pozor až dokým neprišiel ku svojmu domu. Prišla som až ku kraju lesa a postavila som sa za veľký strom. Sledovala som ho do jeho kuchyne cez veľké okno. Ruksak si položil na nejakú stoličku, dal si dole bundu a šiel k drezu. Začal umývať riad, ale moc sa na to nesústredil, jeho pohľad to prezrádzal. Myšlienkami bol niekde úplne inde. Chcela som ho vidieť z blízka, preto som postúpila kúsok dopredu, potom zase a zase až kým som nestála tak, že moja hlava vytŕčala z lesa. Pozorne som ho sledovala, snažila sa analyzovať každú jeho mimiku tváre, každé gesto aby som zistila na čo myslí a ako na mňa zareagoval, či odpudivo, zhrozene alebo príjemne. Uprene som sa na neho dívala, až dokým sa nestala chyba. Zabodol jeho modré oči do tých mojich. Niečo sa vtedy akurát udialo, nevedela som to opísať. Bolo to niečo, akoby sa vo mne niečo zlomilo. Bolo to zvláštne. Keď som sa spamätala, pozrela som sa do toho okna, ale Jasper tam už nebol. Zrazu sa otvorili dvere a v nich sa objavil on. V ruke držal veľké, šťavnaté, hovädzie mäso. Pomaly som ustupovala dozadu a on v tom momente zastal. Tak som zastala aj ja. Furt sme sa pozerali do očí, jeden druhému. Spravil jeden krok ku mne, ďalší mu už nemôžem dovoliť, preto som na neho zavrčala. "V poriadku." Povedal pokojne. Hodil to mäso smerom ku mne. Darebák jeden. Hodil ho tak, aby som vyšla celá z toho lesa na tú malú čistinku. Trochu som zavetrila a v ústach sa mi nazbierali sliny. Bola som hladná. Pomaly som sa približovala k tomu mäsu a on urobil nejaký pohyb. Automaticky som ustúpila a zavrčala po ňom. "Pokojne, pokojne, len som si sadol." Zaprskala som n neho nosom a približovala sa k mäsu. "Si nádherný. Si len zviera alebo si niečo viac?" opýtal sa no ja som sa na neho len pozrela a pokračovala ďalej k mäsu. Keď som sa k nemu dostala, vzala som si ho do úst a odišla s ním trochu do súkromia, ale tak aby ma videl. To bude taká vďaka, za to, že ma trošičku zasýtil. V tom som počula v lese známe ručanie. "Jeleň!" automaticky som sa prikrčila k zemi a sklopila uši. Vedel, že sa niečo deje, ale neprišiel ku mne bližšie. Len sa postavil a pozeral sa mojím smerom. Zbadala som asi 200 metrov odo mňa zranenú srnu. Mala niečo s nohou, asi ju poranili obyčajní vlci a ušla im, ale ako poznám vlkov tak tí sa nevzdajú. Mala by som po nej vyštartovať skorej ako oni, ak to teda boli vlci. Pomaly som sa plazila ešte pár metrov a keď som po nej vyštartovala, stihla som ešte začuť ako za mnou uteká aj Jasper. Srna ma zbadala hneď a snažila sa o útek, lenže bola vyčerpaná a ja som ju dolapila veľmi rýchlo. Skočila som jej po krku a dusila ju až dokým nezomrela. Ako naschvál sa objavila svorka vlkov. "Ach! Toto som ešte potrebovala! Zasraných zakrslíkov!" Začali po mne vrčať a cvakali zubami smerom ku mne. Chceli moju korisť, ale ja im dám akurát tak po prašine. Jeden s apo mne rozbehol, jedným švihom som ho odhodila, no on sa len oklepal a znova sa postavil ku jeho členom svorky. Nadýchla som sa a z plných pľúc zrevala. Neznelo to ako vlčie vrčanie, skôr mi to pripadalo ako tigrie. No nevadí, hlavne že to zabralo a oni zmizli. Spokojne som sa vystrela a oklepala. Chcela som sa pustiť do srny, ale potom som si uvedomila, že je tu pozorovateľ. Bol odo mňa krátke tri metre, preto som po ňom zavrčala, lenže s ním to nepohlo preto som sa po ňom rozbehla, ale jeho reakcia bola taká, že sa pritlačil ku stromu. Cvakla som mu zubami tesne pred očami, zuby som nechala vycerené. Bola som prekvapená, absolútne som z neho necítila strach, práve naopak. Cítila som z neho vzrušenie, radosť a telo mu zaplavil adrenalín. "Keby si ma chcel zabiť, tak to už dávno urobíš!" Zavrčala som na neho najviac ako sa dalo, ale nič sa nezmenilo. "Viem, že nie si obyčajný. Len chcem vedieť kto si!" Prižmúrila som na neho oči a vycerila zuby. Vedel čo som. Ale ešte počkám s mojím odhalením. V tom som ucítila akési spojenie medzi mnou a ním a vtedy ma napadla jedna vec, ktorú mi rozprávala naša "vlčia mama". Hovorila nám, že niekedy sa stane, že sa vlkolak nechtiac spojí s človekom. Funguje to na podobnom princípe, ako raz rozprával Jasper, že keď niekto zachráni život vlkolakovi, vlkolak mu ustane do smrti vďačný. Hovorila, že keď sa to stane, dokážeš cítiť jeho emócie a rozprávať sa s ním len pomocou myšlienok, ktoré sú určené jemu. Nikdy som tomu neverila, ale čo iné to môže byť? Nedám nič za to, keď to skúsim. Keďže myšlienky vytváram vo svojom vnútri, zmením svoj hlas na mužský. "Naozaj si myslíš, že ti to prezradím?!" zavrčala som. "Ty rozprávaš!" "Môžem sa rozprávať s kým chcem." Zaklamala som. "Som len obyčajné zviera, obyčajná hračka prírody." "Neverím ti! Si vlkolak! Len ako je možné že si taký veľký? Povedz mi niečo o vás!" moc sa rozohnil. "Ticho! Nebudem ti nič hovoriť!" "Tak prečo si sa mi ukázal? Aby si ma zabil? Tak do toho!" Zamyslela som sa nad tým čo hovoril. Mal pravdu. Prišla som za ním aby ma spoznal aj ako vlka. Dám mu čo chce, ale moju identitu zatiaľ nie. "V poriadku. Odpoviem ti na otázky, ktoré uznám za vhodné. Nebudeš sa ma dotýkať budeš sedieť odo mňa tri metre a nebudeš ma sledovať, keď sa vyparím. A najdôležitejšia podmienka, nikomu o mne nepovieš! Inak je po tebe!" Doširoka sa usmial a pokrútil hlavou na súhlas. "Dobre, poď za mnou." Prešla som niekoľko desiatok metrov lesom aby sme neboli hneď pri kraji lesa, potom som si ľahla na zem a naznačila mu, kde si má sadnúť on. Keď sa posadil na sem, vzrušene vydýchol. "Tak začni." "Ako sa voláš?" "Neodpoviem." "Ako je možné, že dorastáte do takých rozmerov?" "Presne neviem, ale má to na svedomí nejaká sila mesiaca. Na to asi nikto nikdy nepríde." "Je pravda, že ak pohryznete človeka v iný deň ako počas splnu mesiaca, stane sa z neho len akási kreatúra ktorá po niekoľkých dňoch zomrie?" "Áno, je to pravda." "Je pravda, že ak vám niekto zachráni život, že sa mu zaviažete na celý život?" "To je taká kravina, ako keby som ti povedal že som James Bond. Funguje to rovnako ako u ľudí. Ak niekto niekomu zachráni život, je už len na ňom, či mu to oplatí alebo nie. Pravdaže, stali sa prípady, keď bol vlkolak vďačný za záchranu a ostali s dotyčným, ale nie že by musel, bola to jeho vlastná vôľa." "Ako je to s tvojou premenou?" "Na to poviem len to, že je to kruté, bolestivé a nechutné." "Poznám ťa?" "Neodpoviem." "Takže ťa poznám!" "Povedal som, že neodpoviem!" Nebaví ma hovoriť v mužskom rode. Musím si dávať veľký pozor na to. "Takže cez deň si vlk a večer si človek?" "Presne tak." Zrazu trochu posmutnel, jeho smútok sa mi rozlial celým mojím telom. Najradšej by som ho objala. "Nepovieš mi ako sa voláš?" Zhlboka som sa nadýchla a nahodila ženský hlas. "Moje meno je Sarah." Zmenila som si meno. Zostal celý vyvalený. "Ty si dievča?" "Myslela som si, že si budeš držať väčší odstup, keď si budeš myslieť že som muž. Ale to že som dievča neznamená, že ti dovolím niečo viac." On sa len doširoka usmial a povedal: "Si úžasná." Vycerila som na neho zuby. "Byť vlkom nie je až tak úžasné. Vlastne, je to super, ale je to aj dosť veľké trápenie. Nemôžeš robiť veci, ktoré by mohol robiť normálny človek. No ja som nemala na výber. V podstate to že som sa stala vlkom mi zachránilo život." "Povieš mi, ako si sa ním stala?" "V žiadnom prípade. To nesmie vedieť nikto. Vedia to len..." preriekla som sa! Rýchlo som to zahovorila. "Povedz mi niečo o sebe." "Tak, čo by som ti povedal. Som vojakom. O mesiac idem pomáhať pri nepokojoch. Teroristi nikdy nedajú pokoj." A smutne sa zasmial. Porozprával mi skoro tie isté veci čo mi rozprával keď som bola človekom, ale o mne sa vôbec nezmienil. Niečo sa medzi nami večer stalo. Mohol by to pokladať za niečo viac, že som jeho priateľka alebo tak. Dlho sme sa ešte rozprávali o kravinách, pár krát som ho prichytila ako sa posúva milimeter po milimetri ku mne. Keď bol príliš blízko, zavrčala som na neho nech hodí spiatočku. Dodala som mu k tomu "Za to že sa s tebou rozprávam, neznamená to, že sa ku mne môžeš správať ako k rovnocennému. Nie som človek a nie som ani zviera, ale nezabúdaj, že jeden zlý krok a rozpáram ťa. Prišla som za tebou len preto, že som videla v tebe niečo, čo ma nútilo sa ti ukázať. Ale to je všetko." "V poriadku, ja som spokojný už len preto, že si tu. Stretneme sa ešte?" odpovedal. "Stretneme." Postavila som sa a odišla. Prišla som k nášmu klubu a hneď za ním som sa premenila.
Večer som šla za Jasprom už ako Ema. Spravil večeru, porozprávali sme sa, akoby sa ani nechumelilo, ale v jeho očiach som stále videla vzrušenie, ale nie zo mňa. Stále myslel na Sarah. Ale potešilo ma, že sa o nej predo mnou vôbec nezmienil. "Čo budeme robiť, krásny chlapec?" Pozrel sa na mňa a usmial sa. "Čokoľvek, krásne dievča." Vo vzduchu som už konečne cítila emócie, ktoré patrili mne. Postavila som sa a ladným krokom som sa presunula na gauč. Pomaly prišiel ku mne a jemne sa položil na mňa. "Chcem sa s tebou maznať." Povedala som mu dychtivo no on sa usmial a posadil sa. Mňa si stiahol do náručia, zapol televíziu a skončili sme pri nejakej trápnej reality show.
Takto sa dni opakovali stále dookola. Až na to, že Jasper sa odo mňa trochu citovo vzdialil a preniesol tie city do Sarah. Veľmi ma to mrzelo. Toto som nechcela. V jeden večer som mu volala, či by som nemohla prísť, no on ma odmietol. Vraj má nejakú dôležitú prácu. Bola som ho špehovať a zistila som, že zháňa informácie o akejkoľvek Sarah. Či sa s tým menom nespájajú tajuplné zmiznutia a podobne. "Kto je Sarah?" opýtala som sa ho keď som sedela u neho na gauči a pila čaj. Vypleštil na mňa oči, neschopný slova. Premohol sa až o niekoľko minút. "Ako o nej vieš?" "Sledovala som ťa v ten večer keď si ma tak "krásne" odmietol, aby som k tebe nechodila." "Ty si ma sledovala?!" mal podráždený hlas. "To je úplne trápne že ma sleduješ." "Odpovieš mi kto to je?" Bol ticho. Vedela som prečo mlčí. Nechcel prezradiť, že Sarah je vlkolak, ale keby sa do nej nezaľúbil, tak by si vymyslel hocijakú výhovorku ako napríklad, že je to jeho stará kamarátka. Ale on len mlčal. "Vedela som." Položila som čaj na stolík, obliekla si bundu a šla k dverám. "Ema, nie je to tak, ako si myslíš." No ja som pokračovala v ceste a medzi dverami som dodala: "Boli sme spolu sotva 3 dni ako pár a ty si si stihol nájsť inú?" všetko som mu hovorila milo a s úsmevom. Potom som zabuchla dvere a zmizla. Rozbehla som sa od jeho domu najrýchlejšie ako som vedela. Nechcela som aby to zašlo až tak ďaleko. Pravdaže že trochu preháňam lebo v podstate sa zaľúbil do môjho druhého ja, ale on nevedel že som to ja. Príliš mu vlkolak stúpol do hlavy, až tak, že zabudol na Emu. Ema sa stala pre neho nezaujímavou, obyčajnou. Oficiálne sme spolu chodili len 3 dni a hneď ma začal hádzať na druhé miesto. Nezavolal, cez deň ma nehľadal, aj keď som bola s ním, no bola som s ním ako Sarah a nie ako Ema. Vôbec ho nezaujímalo čo robí Ema cez deň, pretože mal plnú hlavu Sarah. Snažila som sa nemyslieť na to a práve vtedy mi došlo že je štvrtok večer. Čiže zajtra ráno dorazí Simon s Billom. Ach teším sa na nich.
Bežala som rovno do lesa, nechcela som riskovať, že za mnou príde Jasper a aj tak do premeny mi zostáva pár hodín. Sadla som si a oprela o strom, zaklonila hlavu a pozerala sa do korún stromov. Dýchala som božskú vôňu čerstvého nočného vzduchu. "Jasper nie je chlap pre mňa. So mnou by mal nanič život. Práve cez deň som zviera, práve v ten najdôležitejší čas som zviera a v noci som človek, práve vtedy, keď ľudia chodievajú spávať. V podstate by ma ani nemalo mrzieť , že si ma nevšíma. Je to tak lepšie. Nájde si niekoho, s kým môže byť cez deň a aj cez noc a nebude mu musieť nič tajiť. Áno! Je to tak lepšie. Nechám ho ísť." S týmito slovami som zaspala.
Zobudila som sa na bolesť. Krásne prebudenie, však? Začala som zo seba strhávať oblečenie, nech ma neobmedzuje pri premene. Nechty mi poodpadávali a začali sa z tade sa bolestivo začali drať pazúry. Koža mi popraskala a začala z tade rásť srsť. Kosti sa mi polámali a usporiadali na ich správne miesto, končatiny sa mi predĺžili a ohli. Nakoniec sa mi predĺžila kostrč z ktorej bol o chvíľu huňatý chvost, čeľuste sa mi predĺžili a v nich mi narástli veľké ostré zuby, uši pekne špicaté a narovnané. Keď bolo po všetkom oklepala som sa. Automaticky som vystrelila ku Jasprovi, no hneď som zabrzdila. Už k nemu nepôjdem. Ako som povedala nechám ho aj ako Ema a aj ako Sarah. Preto som sa vybrala na opačnú stranu preskúmať nejaké loviská, no namiesto toho som ucítila prítomnosť mojej malej svorky. A aj človeka. To má čo znamenať?! Rozbehla som sa po pachu, ktorý vial smerom ku mne. Keď som ich videla ako bežia smerom ku mne, skoro som odpadla. Billy mal na chrbte dievča! "Kto je to?" opýtala som sa ich keď dorazili ku mne. "Aj mi ťa radi vidíme." "Prepáčte!.....Ahojteeee!.....Kto je to?" Priblblo sa na mňa usmiali, ale nevenovala som tomu moc pozornosti. Chcela som vedieť kto je to schovávajúce dievča na Billovom chrbte. "Volá sa Penelopa. Našli sme ju ako ľudia keď sme boli v nejakom meste. Mala podobný osud ako ja. Celý život strávila na ulici, nikdy nemala vlastný domov, no napriek tomu všetkému je v celku vzdelaná. Má 21 rokov. Prosím, že ju prijmeš do svorky?" "Daj ju dole." Billy si ľahol na zem a Penelopa pomaly zišla dole. Simon ju trochu postrčil aby podišla ku mne bližšie. Bolo na nej vidieť strach, ale aj vzrušenie. Mala nové oblečenie, ktoré jej asi chalani kúpili, nebola ani špinavá. Od Billyho by som to nečakala. Bola chudá, krásne čokoládové oči, tmavú pleť a dlhé tmavohnedé vlasy. Určite bola exotického pôvodu. "Uvidí sa, aký z nej bude vlkolak." Billy zajasal radosťou s skackal sem a tam. Simonovi to bolo zjavne jedno a pobral sa smerom k nášmu obvyklému miestu, kde sme trávili dosť času. Pobehla som ku jeho boku a spýtala sa ho: "Nebodaj sa zaľúbil? Čo?" "Ani mi o tom nehovor! Tak mi liezol na nervy! Ako, to dievča je milé, aj pekné, ale ako sa ona do neho mohla zaľúbiť! Veď on je úplný idiot!" "Prestaň. Láska si nájde každého, počkaj keď sa k tebe pripletie do cesty nejaká ženská. Potom sa ti budem smiať ja. A koniec koncov, hodí sa nám posila do klubu."
Pomaly sme prichádzali ku klubu , mali sme pár minút do premeny. Budem mať čo robiť aby som jej rýchlo vysvetlila, ako to v takom klube chodí. "A je to tu páni." Povedala som, keď slnko zašlo úplne za obzor. Kosti sa začali lámať a mi zvíjať na zemi. Penelopa sa len nečujne prizerala. Bola som prekvapená, že od zhrozenia neodpadla, zjavne jej to bolo jedno. Keď sme sa premenili, rýchlo sme nahádzali na seba oblečenie a šli do klubu. "Billy, Simon, dajte sa do práce. Ja sa zatiaľ zoznámim s Penelopou." Bez poznámok sa pustili do prípravy. "Ahoj Penelopa. Moje meno je Ema a som vodca tejto malej svorky. Si si istá, že sa chceš byť jej členom?" "Nikdy som nikde nepatrila. Pre mňa to bude vykúpenie z pekla, pretože budem niekým, konečne budem niekam patriť." Toto dievča si ma získalo. Jej hlas bol vyrovnaný a spevavý. Milo som sa na ňu usmiala a zaviedla za bar. Začala som jej vysvetľovať čo a ako, aké drinky sa miešajú a kde čo je. Bolo to ľahké ju učiť pretože ona sa prakticky celý život nemala šancu niečo poriadne naučiť, čiže jej kapacita vedomostí bola nenaplnená a dokázala prijímať nové vedomosti veľmi ľahko. Vysvetľovala som jej prácu s kasou, ako má správne vystupovať pred ľuďmi a aby sa nenechala uniesť, keď ju bude nejaký ožratý debil otravovať.
Nastal večer a čas otvoriť klub. Všetci sme stáli vonku a fajčili posledný kus cigarety, dokonca aj Penelopa. Bola som dosť prekvapená, že nie je v šoku z toho, že vlkolaci naozaj existujú. Ľudia sa schádzali okolo klubu, tvorili veľké aj malé skupinky ľudí a bolo ich čoraz viac a viac. "Tak ideme na to." Každý sme išli na svoje miesta a Bily otvoril tento večer mixovaním hudby. Do klubu sa začali hrnúť ľudia, poobsádzali si miesta v boxoch a na okolitých samostatných gaučoch. "Zákazník je tvoj." Povedala som Penelope, keď sa dostavil prvý zákazník. "Čo si dáte?" povedala milo a sebaisto. "Poprosím tri vodky a k tomu tri energy drinky." Hneď sa chopila fľaše a začala nalievať, potom vytiahla z chladničky energy drinky a podala im to. "Bude to 9 dolárov a 24 centov." Zákazník zaplatil a dohrnuli sa ďalší. "Si šikovná." Povedala som jej keď som zlievala ďalšiu objednávku. Milo sa usmiala a pilne pracovala. Zákazníkov pribúdalo a pribúdalo, ale keď sme boli za barom dve, šlo nám to ako po masle. O pol dvanástej chodilo ku baru už menej ľudí, všetci sa presunuli si to poriadne užiť na parket. "Ak chceš daj si prestávku." Povedala som jej no ona mi odvetila, že nepotrebuje prestávku. "Tak si ju daj kedykoľvek budeš chcieť. Nezabúdaj že si členkou tejto rodiny, takže tento klub je aj tvoj. Peniaze sa ukladajú na spoločný účet, z ktorého si vyberáme každý sám koľko chce peňazí, ale málokedy ich používame pre vlastné účely. Väčšinou za ne kupujeme zásoby do klubu, platenie účtov a podobne. Keď už niečo pre seba tak len oblečenie, ale nikomu nezakazujeme, aby si kúpil to čo chce. Takže keď budeš niečo chcieť, tak mi povieš a dám ti kreditnú kartu, ktorú mám u seba. Všetci štyria máme len jednu kartu, heslo ti poviem potom. Dobre?" Znovu sa len milo a vďačne usmiala a začala ukladať čistý riad na poličku. V tom som ucítila pach, ktorý som veľmi dobre poznala. Vzhliadla som smerom ku dverám a moje oči sa stretli s jeho. Prebehlo mnou vzrušenie ako v prvý deň, keď som ho prvý krát stretla tu v klube. Podišiel ku baru a prosebne sa mi pozrel do očí. "Prosím, poďme sa porozprávať." "Prepáč Jasper, ale pracujem." "Prosím, ona to na tú chvíľu zvládne." "Naozaj to zvládnem." Pomohla mu Penelopa. Povzdychla som si a zahodila zásteru. "Nebudem dlho." Povedala som jej a vyšla von z baru v Jasprovom sprievode. Aspoň to ukončím teraz. "Nastúp si do auta, prosím." Nastúpila som do jeho auta a vyrazili sme. Najhoršie na tom bolo to, že ako náhle sme doň nastúpili ani jeden z nás neprehovoril. Bolo to takto asi dvadsať min, v aute vládlo napätie, čakala som len, u koho to praskne skorej. U mňa. "Tak, chcel si sa porozprávať tak hovor." Odvrátila som sa od neho a sledovala les, ktorý sa okolo nás mihal. "Ema, ta ti prisahám že som so žiadnou nič nemal. Je síce pravda že som za niekým chodil, ale to nesmiem prezradiť. Prosím ťa..." "Jasper, už nič nehovor, ja ti rozumiem. Nemám ti čo vyčítať, však nemáme spolu ani poriadny vzťah, tak vlastne nemám oprávnenie ťa z ničoho obviňovať. Prepáč." "Ema! Ja som bol ten blbý! Nechaj ma ti to vynahradiť..." "Pšš. Bude lepšie ak ma necháš ísť. Nie som tá správna pre teba." "To čo rozprávaš! Si tá pravá!" "Nie som tá za kt..." a zrazu sa stala vec, ktorú sme nečakali. Odohralo sa to tak rýchlo a zároveň tak pomaly. Auto, v ktorom sme sa viezli narazilo do druhého auta, ktoré nám vbehlo do protismeru. Jasper sa snažil vyhnúť kolízii, ale bolo prineskoro. Autá do seba z krajov narazili. Naše auto vyletelo z cesty rovno do porastu stromov a kríkov a auto toho druhého vodiča ostalo na ceste. Naše auto zabrzdilo až keď narazilo do stromu a moja hlava neskončila rozpitá o predné sklo.
Neviem po akej dobe som sa prebudila, ale stále som bola zakliesnená v aute. Najhoršie na tom bolo to, že som si necítila nohy. Miecha musela byť narušená sedadlom, ktoré ma väznilo medzi ním a palubovkou. Airbag sa mi vôbec neotvoril a Jasprovi len z časti. Nevedela som ako sa mám vyslobodiť z tade, bola som vo veľmi zlej polohe a pokiaľ neuvoľním to sedadlo, nebudem sa môcť uzdraviť. Od brucha až hore k hlave som ležala na palubovke, lícom o ňu opretá. Od pása som bola pridrvená ťažkým sedadlom. Jasper bol stále v bezvedomí, bez jeho pomoci som totálne bezbranná. "Jasper! Jasper, prebuď sa!" každé jedno slovo ma bolelo, každý jeden nádych. "Jasper!" Snažila som sa ho prebudiť, ale márne.
Prešiel nejaký čas a ja som bola totálne bez sily, našťastie sa Jasper začal prebúdzať. Pomaly začal zdvíhať hlavu z volantu no oči neotváral. "Ema, Ema. Si v poriadku?" "Jasper. Nezačni panikáriť, nezľakni sa, som v pohode." Povedala som mu tichým chrapľavým hlasom. Prudko otvoril oči a otočil sa smerom ku mne. "Ty si v poriadku?" opýtala som sa ho. "Ema!" "Povedala som ti aby si nepanikáril. Si v poriadku?" "Myslím, že nemám nič zlomené, bolí ma len hlava a pár pomliaždenín. Bojím sa spýtať, či si v poriadku ty." Hovoril veľmi roztraseným hlasom. "Ak nevezmem do úvahy poškodenú miechu, tak som v celku v poriadku, hehe." Stihla som ešte aj vtipkovať. Zhrozene sa na mňa díval, celý sa klepal. "Kde mám ten prekliaty mobil!!!" začal sa zúrivo hrabať vo vreckách. "Nechaj telefón na pokoji! Potrebujem, aby si ma vytiahol z tadeto." "Nebudem s tebou hýbať, nechcem ti ešte viacej ublížiť!" "DO PEKLA S TEBOU, VYSER SA NA TEN MOBIL A VYBER MA Z TOHO PREKLIATEHO AUTA!" začala som doslova na neho vrčať. Prekvapene sa na mňa díval a pochopil, že nič nezmôže. Snažil sa otvoriť dvere no nedali sa. Preto si porozbíjal zvyšné sklo a vyliezol cezeň. Pomaly otvoril moje dvere a keď ich otvoril, ticho sa rozplakal. "Chcem ti niečo povedať. Možno sa dostanem do bezvedomia, keď uvoľníš to sedadlo. Chcem ta len poprosiť aby si ma položil na trávu a za žiadnu cenu nevolal záchranku ani nikoho. Prosím sľúb mi to." "Ty chceš umrieť?!" "Jednoducho to sprav! Ak by niekto prišiel, povedz im, že si bol v aute sám! Je ti to jasné?!" hlava sa mi točila akoby som bola na kolotoči a žalúdok sa mi chvel. Najvyšší čas aby som sa z tadeto dostala. "Povoľ sedadlo!" Neochotne sa ho chytil a povedal: "Bude to rýchle, neboj." A trhol ním. Cítila som ako sa moje telo uvoľnilo a ja som upadla do očakávaného bezvedomia.
"Mami! Ema ma štípe! Povedz jej dačo!" "Zlatko neštíp sestru." "Čo keby sme si zaspievali ešte nejakú úesničku?" "Anooooo!" "Mamičta! Aha, Aha, srnička, hihi." "AAAAAAAAAAAAAA"
"AAAAAAA!" nadýchla som sa s veľkým krikom. Všimla som si ako sa ku mne Jasper vrhol s veľkým prekvapením. "Ty žiješ!" Bola som v šoku. Po uzdravení, si môj mozog začal uvedomovať čo sa stalo. Staré spomienky sa znovu oživili, prežila som ďalšiu autohaváriu. "Kde je Claris!" "Kto je Claris?" "Kde je Claris! Mama!" "Upokoj sa je to v poriadku." Vzal ma do náruče a pohupoval sa so mnou. Držal ma dovtedy, dokým som sa nedostala zo šoku. "Si v pohode?" "Áno už som." "Ako to že...?" "Začnem od začiatku." "Dobre, ale od úplného od tade kto je Claris." Zhlboka som sa nadýchla a začala: "Claris bola moja sestra. Keď som mala 4 roky šli sme s rodinou na stanovačku no tá sa skončila tragédiou. Naše auto sa zrazilo so stádom jeleňov a zrútilo sa do lesa. Jediná som prežila ja. No keby mi oni nepomohli, bola by som mŕtva." "Kto oni?" "Vlkolaci." Jasper zostal nemí no po chvíli z neho ticho vyšlo: "Ty si...?" "Ešte ti to nedošlo? Jasper, ja som Sarah."
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 zuzu zuzu | Web | 12. října 2011 v 21:25 | Reagovat

uplne skvelá a dlhánska kapitola! uzila som si kazdy jeden odsek! dufam ze coskoro bude pokracovanie... Jasper je uplne skvely! a nova clenka svorky... clovek by nepovedal ako sa da rychlo nabrat novy smet celeho pribehu ;)

2 Sam xD Majiteľka Sam xD Majiteľka | Web | 12. října 2011 v 22:35 | Reagovat

Tak to bolo vazne ze mega dlhe! :D uzasna kapitolka, a ten koniec! ZASE si to zakoncila tak ako je u teba zvykom, neviem sa dockat pokracovania :) :))

3 Halibel tier Halibel tier | E-mail | Web | 15. října 2011 v 20:54 | Reagovat

Ahoj můžeš hlasnout pro mě
tady
http://hakichi.blog.cz/1110/1-kolo#komentar94416636
a Tady ?
http://an-gel.blog.cz/1110/3-kolo-sonk#komentare
děkuji =) P.s: promin za reklamu =)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama