13.diel – Osud nezmeníš, dušu neodbremeníš

16. listopadu 2011 v 18:07 | Sammy |  S-Nepodstatná myšlienka
No ale mi to trvalo, čo? :)



Pardón, že je to tak neskoro, ale v poslednej dobe strácam chuť písať a vždy keď ju mám tak nemám tú možnosť. Ale už som si premyselala o čom to bude až do konca, takže snáď túto poviedku niekedy dokončim...
Mám teraz podstatne dosť času. Od štvrtku som doma. Z domu idem preč, len keď idem do školy a to tiež pravidelne na aute.. (alebo aspoň zatiaľ) Mám totiž na nohe ortézu, a fakt na hovno (prepáčte za výraz, ale je to asi najjemnejšie slovo , ako sa to dá opísať) sa mi s tým chodí, bolí to ako čert, celé koleno, či ortézu mám danú alebo nie. Ja už vážne neviem, čo to tých doktorov baví, že nevedia nikomu pomôcť alebo čo... No ale kašľať na nich. Verím, že to prestane a nejako to so mnou dopadne... Zatiaľ operácia nehrozí, takže je to v pohode :D :D. Teraz ale KONEČNE 13.dielik. Snáď tam nebude veľa chýb. Prajem príjemné čítanie a nechajte komentíky :D:D


Nepodstatná myšlienka - 13.diel - Osud nezmeníš, dušu neodbremeníš


Zdá sa, že všetko naberá trochu iný smer než by malo. Idem si po kryštál. Talizman, pre otca tak dôležitý. Dlžím mu to predsa. Nebola som vzorná dcéra a už vôbec nie jedna z tých, ktorá tolerovala okolie.
Pomaly sme sa vkrádali do laboratória v ktorom Stela a jej posledný poskok (toho druhého som spálila na popol, ak si pamätáte) študujú kryštál farby krvi. Alex stiahol svoje krídla. Zišli sme pár schodov, vošli do niekoľkých izieb, no stále sme nevedeli nájsť správnu cestu.
" Lara." Oslovil ma Alex. " Sústreď sa. Mala by si byť s talizmanom prepojená. Nájdeš ho."
Nemám žiaden nápad ako to spraviť ale tak budíš. Zavrela som oči a sústredila sa len na otcov talizman. Áno, niečo cítim. Akoby slabé svetielko niekde v diaľke. Ale ako ho nájdem? Kto vie v akom bludisku sa to nachádzame. Môže byť prakticky kdekoľvek.
Pokračovali sme tmavou, chladnou chodbou ďalej a mne srdce bilo čoraz rýchlejšie. Blížime sa. Musíme byť naozaj blízko. A naozaj sme ich našli. Stáli sme pred dverami do laboratórne. " Stelu nechaj mne, prosím postaraj sa o toho poskoka." Pomyslela som si a pozrela na Alexa. Už už som sa chcela rozbehnúť do miestnosti, ale Alex ma ešte chytil za rameno. Pozrela som sa na neho s otázkou v očiach. Dal si ruku do vačku a vytiahol menší vreckový nôž, ktorý mi následne podal. S týmto gestom sa nádejne usmial. "Teba to hrabanie v mojej hlave musí veľmi baviť." Vyslala som mu myšlienku. Moja denno-denná zábavka bola hádzať si doma nožíky do jedného terča, takže by mali byť moje hody presné.
Prikývli sme na seba a otvorili dvere. Obaja blázni sa k nám otočili ale skôr ako stihli povedať jediné slovo, hodila som Alexov nôž do toho prístroja, ktorý skúmal otcov kryštál. Stlačil akúsi páčku a celí stroj zastal, spolu s rachotom a následným dymom.
" LARA!" zavrčala Stela.
Ešte chvíľu a bolo by vidieť ako z nej stúpa naštvaný dym.
" Ups." Uškrnula som sa. " Vedľa." Pravdaže som trafila presne tam, kam som chcela, ale pocit, že môžem tú starú raketu vyprovokovať mi dodal energiu.
Stela začala trochu trhať hlavou, akoby sa nevedela ovládať. Nuž ale musím uznať... keď sa po mne rozbehla na tých lodičkách a s revom ako taký ogr povolaný do boja, tak som proste sama nevedela ovládnuť môj prekvapeno- vysmievajúci pohľad. Ale čím ďalej, tým viac sa mi zdá, že jej začína preskakovať. Od ženskej na jej právnickej úrovni by som čakala nejakú zbraň vo výstrihu alebo hocičo iné, ale určite nie, keď sa ma snaží škrabať, hrýzť a fackovať! Toto je štýl ktorý prevádzajú dievčatká na základke niekde v 3 ročníku, ale nie u nejakej 50tničky! A tiež neustále kričala niečo v tom zmysle, že ten kryštál je jej, že bude bohatá a mocná a mňa samozrejme zabije a podobné veci! Nechápem vážne ako jej to pomôže, keď mi to takto vysvetľuje.
" Zabijem ťa! Aj toho tvojho anjelika. Úbohého odpadlíka, ktorý nemá budúcnosť, rovnako ako ty!"
Tak ale to prr. To Prr! Teraz ma vážne nasr- naštvala!
" Nenávidíš ma? Nenáviď! Mlátiš ma? Mláť! Nadávaš mi? Kludne! Ale nikdy! Opakujem ti NIKDY! Nikdy si neotváraj tú svoju vypatlanú hubu na tých, ktorých milujem!!!" svoj monológ som ukončila dobre mierenou ranou do jej tváre.
Dala som do nej všetku silu, všetko čo sa vo mne hromadilo. To všetko som teraz naraz uvoľnila. Nedovolím aby urážala Alexa! Nech si o mne hovorí čo chce, ale najdôležitejšieho človeka v mojom živote nechá láskavo na pokoji! A nech je Alex aj moja najväčšia slabina! Nikdy nedovolím aby sa medzi nás postavil niekto taký ako je Stela! Áno, konečne som to povedala nahlas! Milujem ho a preto budem bojovať najlepšie ako viem!
...
Alex sa surovo mlátil so Steliným poskokom. Zdá sa, že je to tvrdší oriešok než som predpokladala. Keď ležal na zemi, Alex ho zrejme šiel doraziť, ale na miesto toho Alexa odkopol. Chrbtom narazil do toho prístroja, ktorý som už ja stihla poničiť. Alex bol našťastie v poriadku, len sa trochu otriasol a pokračoval ďalej.
Celý stroj sa však zatriasol a talizman z neho vypadol na zem. Stela i ja sme sa na neho pozreli a a hneď potom na seba. Každá čakala len na to, ktorá vyrazí skôr. Stela sa rozbehla za účelom zdvihnúť ho zo zeme, lenže ja som mala iný plán! Hneď ako vyštartovala ona, rozbehla som sa aj ja a zvalila som ju na zem. Skočila som po nej ako hladný tiger po slabej antilope a pováľala ju trochu po zemi. Snáď nebude príliš naštvaná, kvôli tomu drahému kostýmu. Môže ho rovno zahodiť. Chvíľu sme sa naťahovali, bili sa ale nakoniec som ja bola tá slabšia? Sakra! Ako je to možné? Vôbec netuším ako som sa dostala do tejto situácie. Ležala som na zemi, Stela na mne sedela a škrtila ma! Snažila som sa zbaviť svoj krk jej rúk ale bola na mne celou svojou váhou, takže to šlo predsa len ťažko. Ale čo. Nešlo to vôbec! Pozrela som sa na Alexa, ale ten mal plné ruky toho poskoka. Keď som sa pozrela znova na Stelu, môj pohľad zachytil niečo lesknúce sa na druhej strane. Pozrela som sa tam a všimla si, že len kúsok odo mňa ležal otcov kryštál. Natiahla som poň ruku ale...nedočiahla som! Samozrejme ako inak! Snažila som sa najviac ako som mohla a vážne chýbal len kúsoček. Len malilinký kúsoček! Uvedomila som si, že to bude len sekunda a musím ju využiť naplno. Nejako pomimo škrtenia som sa snažila sústrediť na oheň v mojich žilách a ďalej sa načahovala. Mala som pocit, že mi každú chvíľu vyskočí rameno z kĺbu ale bolesť je teraz nepodstatná!
Nemôžem dýchať! Stela zatínala zuby a tlačila mi na krk a ja som mala sto chutí sa vzdať. Ale rozhodne nie dnes! Nie teraz a nie pod rukami tejto suky! Zaprela som sa posledný krát a cítila, ako sa mi kryštál mierne otrel o prsty. Ale aj tento moment bohato stačil na to, aby mi sčervenali oči a Stelu začali páliť ruky. Rýchlo odo mňa odstúpila, ďaleko na druhú stranu miestnosti a dívala sa bolestivo na svoje sčervenané ruky.
Začala som kašlať a do pľúc rýchlo naberala kyslík. Pozrela som sa na kryštál a schmatla som ho skôr, než by sa Stela vrátila, a ďalej som chytala dych.
" Ty malá šťanda!" vrieskala po mne ale momentálne som ju mala niekde v piatej paži.
Pozrela som sa na Alexa. Obaja aj s poskokom už nevládali. Alex sa snažil doplniť svoju energiu tým, že roztiahne svoje krídla, aby zase ovládal svoju plnú silu. Musím mu predsa pomôcť! Viem, že je to len moment kedy Alex rozťahuje krídla, ale prežíva pri tom obrovskú bolesť, takže pokiaľ sa zotaví, zabavím toho idiota, ktorý mi ho zraňuje! Vystrela som ruku a sústredila sa na jedinú vec -Ako to usmažím mojim ohňom. Vystrelila som akoby ohnivú guľu a poskok celý vzplanul, začal pobehovať po miestnosti až nabúral do steny a omdlel. Zrušila som lusknutím svoj oheň a nechala ho tak.
Moje oči ale upútalo prudké svetlo. Šlo to od Alexa! Pozrela som na neho a moje oči sa zastavili. Alex mal svoje krídla, to áno...ale... Stela! Do chrbta mu hodila Anjelskú kopiju! Je to jediná vec, ktorou ho môže človek zabiť a ona to do neho hodila! Neviem síce od kade nabrala druhú kopiju ale je mi to jedno!
" Neeeeee!" Stelu som rýchlo popálila svojim ohňom až pokým neodpadla a ešte som nechala horieť ohnivý kruh okolo nej.
Pribehla som k Alexovi práve v čas aby mi padol do náručia.
" Alex, Alex, Alex, Alex." Opakovala som jeho meno neustále.
Z jeho rany svieti žiara, nehorázne silné svetlo! Priložila som mu na ňu ruku a objímala ho. Toto nie je dobré. Toto vôbec nie je dobré!!!
" Nie je to tak hrozné, Alex. Nie je to tak zlé. Alex. Alex!! Počúvaj ma, musíš sa uzdraviť! Budeš v pohode, počuješ? Alex!" Klipkal na mňa tými krásnymi zelenými očami a usmial sa.
Uvedomila som si fakt, že toto neskončí dobre. Preto aj nedokážem udržal svoje slzy. Proste to nejde!
" Som tu. Postarám sa o teba. Len to nevzdávaj!" S posledných síl zodvihol ruku a zotrel mi slzy.
" Nie, takto nie! Prosím Alex!" Jeho oči sa pomaly privreli a z tela sa vyparila duša anjela.
" Nie, nie, nie, nie, nie! Nezatváraj oči. Alex! Preber sa! Alex. Alex!!!"
Nemôže to takto skončiť! Nie tu! Pritisla som ho bližšie k sebe.
" Bože, nie...prosím..." prepukla som v hysterický plač a neprestávala držať v náručí Alexovo telo.
" ALEX!!!!!!!!!!"
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 zuzu zuzu | Web | 16. listopadu 2011 v 20:41 | Reagovat

kapitolka potešila... len sa mi zdalo akoby si to chcela mat velmi rychlo z krku, trochu ako z rychlika to bolo pisane(aspon mne to tak prislo ;))
a dufam, ze tomu das happy end, vsak ano?
a verim, ze tu ortezu nebudem musiet nosit uz dlho... slovenske zdravotnictvo je vtip, mam to tento rok potvrdene niekolko krat... nie je to prijemne, ale prezijes... ;)

2 Kirawa Kirawa | Web | 17. listopadu 2011 v 18:59 | Reagovat

dobrýá kapitola  :D

3 momo momo | 18. listopadu 2011 v 10:35 | Reagovat

pekna kapitolka a tesim sa na zaver som zvedaa ako to dopadne :)

4 Yuki-chan Yuki-chan | Web | 18. listopadu 2011 v 18:52 | Reagovat

Krásny blog a design. ;-)

5 Jiand Jiand | Web | 29. prosince 2011 v 17:48 | Reagovat

Tak ten závěr mě dostal... 8-O

6 Tenny Tenny | Web | 5. ledna 2012 v 17:04 | Reagovat

Ahoj dievčatá...vraciam se zpať k blogu..budeme stále SB,alebo už nie?Bola bysom rada,keby áno :-)
Tenny

7 Shiny=) Majiteľka Shiny=) Majiteľka | Web | 8. ledna 2012 v 23:50 | Reagovat

Jasné že budeme aj naďalej SB :) len teraz nejak nemáme na blog čas, aj ja a aj Sam...ospravedlňujeme sa

8 bara139 bara139 | 16. července 2012 v 11:01 | Reagovat

taky bych chtěla umět tak psát :-)
zapoj se prosím do soutěže nahttp://bara139.blog.cz/1207/soutez

9 Peťka zo siarra-web.blog.cz Peťka zo siarra-web.blog.cz | Web | 6. září 2012 v 18:37 | Reagovat

Neviem, či si na mňa pamätáš, písala som blog siarra-web.blog.cz a teraz obnovujem svoju činnosť na adrese poviedky-a-knihy.blog.cz , kde budem uverejňovať moje písanie, fotky, recenzie na knihy a podobné veci, budem rada ak sa prídeš pozrieť. :)

Prepáč, že takto píšem k poviedke, veľmi sa mi to prieči ale neviem ako inak ťa kontaktovať. Verím, že sa opäť môžme vzájomne navštevovať :)

10 kelly145 kelly145 | Web | 27. října 2012 v 15:10 | Reagovat

Neskutočne krásny dizajn, ten obrázok je.... D: nádhera

11 WaclawD WaclawD | E-mail | 17. ledna 2017 v 16:25 | Reagovat

Chtěli byste zvýšit návštěvnost na shiny-world.blog.cz několikrát? Hledat v google: Masitsu's tricks

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama